Klasicizmus, preromantizmus, romantizmus a realizmus tvoria základ prvej polovice 19. storočia. Ani jeden z nich však nemožno nazvať slohom v pravom zmysle slova. Paralelne vznikajú nové prúdy, v ktorých sa objavujú prvky predchádzajúcich období, preto sa označujú ako pseudoslohy (neogotika, neorenesancia, neobarok, atď.).

Silnou oblasťou preromantizmu a romantizmu sa stáva maliarstvo. Romantizmus vychádzajúci z pozícií meštianstva narušuje sústavu hodnôt, ktoré priniesol klasicizmus. Proti racionalizmu stavia cit a vášne. Rozvíja sa krajinomaľba, historická maľba, ožíva sakrálna tvorba, rôzna figurálna tvorba inšpirovaná ľudovou poéziu, drámou, hudbou ale aj politickým dianím (Eugéne Delacroix, Francisco Goya, Turner, Josef Mánres).

Protikladom romantických vášní je realizmus, ktorý, podľa G. Planchea, nie je výsledkom imaginácie, ale obmedzuje sa na čo najpodrobnejšie a najdôkladnejšie pozorovanie skutočnosti. Medzi predstaviteľov patria Honoré Daumier,G.Coubert).

Koncom 19. storočia sa v európskej architektúre výraznejšie prejavuje elektricizmus. Vzniká množstvo umeleckých smerov: impresionizmus, ktorý predznamenáva už predstaviteľ moderny E.Manet, symbolizmus, secesia, avantgardy 20. storočia – kubizmus, surrealizmus expresionizmus, fauvizmus, dadaizmus, popart, opart, kinetické umenie a ďalšie viac alebo menej výrazné a úspešné umelecké prúdy.

Claude Oscar Monet (* 14. november 1840, Paríž – † 5. december 1926, Giverny) bol významný francúzsky maliar. Je považovaný za zakladateľa umeleckého smeru impresionizmu, ktorého názov je odvodený od jeho obrazu Impression, soleil levant (Impresia, východ slnka).

(nižšie zopár obrázkov jeho tvorby)

Monet1.jpeg (16034)
Monet2.jpeg (15232)
Monet3.jpeg (11397)
Monet4.jpeg (12481)
Monet5.jpeg (10706)